Ako sa to všetko začalo?
Do RR sme sa zamilovali, keď som mala 12 rokov a moja sestra 7 rokov.
- teraz máme 14/Barborka-hore/ a 19 rokov/Veronika-dole/
Začalo sa to prezeraním encyklopédie psov. Narazili sme v knihe na stránku s plemenom Rhodesian Ridgeback. Táto rasa nás veľmi zaujala. Páčili sa nám veľké a krátkosrsté psy. Začali sme prosíkať rodičov. Nerozmýšľali sme či chceme psíka malého veľkého krátkosrstého či nejakého chlpáča. Mali sme vybraté. Rhoderský ridgeback s veľkými ušami, krásnymi očami, charizmatickým pohľadom plným temperamentu, nádherným pohybom a zvláštnou silou oblbnutia každého koho stretne, tzv. ridžbekársky vírus. Varujem Vás, je veľmi silný a nedá sa mu odolať!(-: Ako rodina sme sa zhodli na Ridgebackovi a šli sme sa pozrieť na Piatrovú. Stretli sme tam mnoho RR a aj ich majiteľov. Najviac sa nám páčila vtedy asi 6 mesačná sučka menom Get. Jej majiteľom bol veľmi príjemný, ale bohužiaľ už nebohý pán Ondrejmiška.
Nevieme či si presne pamätáme to meno Get, ale myslíme, že tak sa volala. Vedela neuveriteľné veci v takom mladom veku. Poslúchala na píšťalku. Mohli sme si ju zobrať domov, ale rodičia ešte vtedy netušili v akých cenových reláciach sa RR s PP pohybujú. Takže zobrať domov sme si ju nakoniec nemohli. Možno keby sme vedeli jej osud a osud jej pána, neváhali by sme ani trošičku ...
Na pamiatku sučky Get, sme pomenovali našeho prvého RR ale bez PP. Kúpili sme si ho v Trnave. Pri kúpe nás nenapadlo pýtať sa majiteľa „množiteľa“ prečo nemajú preukazy o pôvode, či sú vôbec zaočkované, kto je otcom atď. Ešte sme sa moc nevyznali v tom, čo by sme mali vedieť pri kúpe psíka.
S Getom sme zažívali skvelé chvíle, bol nezbedný, ale aj poslušný, neznášal vodu, miloval piškótky či príchody jeho páničiek domov, neznášal, keď sme trvali na príkaze „ľahni“, vtedy sa vždy riadne odúval, ako to RR vedia a nezabudnem nespomenúť jeho obľúbený gauč, na ktorom strávil veľa svojich chvíľ. Lenže Getko nám v nedožitých rokoch veľmi ochorel. Dostal veľmi zákernú chorobu – rakovinu. Presnejšie rakovinu kosti na zadnej nôžke. Bolo to pre nás veľmi ťažké obdobie. Nakoniec sme museli Getkove trápenie ukončiť uspaním. Neviete si predstaviť, ako to bolelo a bolí doteraz. Ostali nám spomienky, zopár hračiek a veľká bolesť v srdiečku.
Netrvalo dlho a do našej rodinky pribudlo malé nezbedné šteniatko. Ako inak ako RR? Poviem Vám, že po takej strate Vám najrýchlejšie rany na srdci zahojí to malé nezbedné ryšavé líšča – šteniatko RR. Tie krásne chvíle sa vrátili a sú tu dodnes. Volá sa Aran a máme ho z CHS Queen of Borody.
Za ten čas čo je s nami nerobí vôbec zle, je veľmi dobručký, poslúcha, robí nám radosť, je riadne prešpekulovaný, vie vydierať zvodným pohľadom, vie potichúčky ukradnúť kúsok salámy či rožok zo stola bez toho, aby sme to vedeli, miluje vodu, kačky, sliepky, rôzne chrobáčiky, pavúčiky a samozrejme nás a my jeho. Je to náš anjelik, ktorý nás vie rozveseliť svojim pohľadom, alebo znudeným postojom či znudeným vzdychnutím. A aby som nezabudla, veľmi rád si na nás pokladá svoju hlavičku/asi ju ma veľmi ťažkú/. Pomáha nám prežívať ťažké chvíle, je pri nás, keď sme samé, môžeme sa mu zo všetkým zveriť a vieme, že to nikdy nikomu nepovie. Je to náš najlepší kamarát ... Aranko ľúbime ťa ...
So sestrou sme rozmýšľali nad ďalším RR, chceli sme Aranovi zadovážiť kamaráta, ale tentoraz štandartného a vydať sa na dráhu výstav. No necháme to radšej na neskôr, lebo teraz by sa to stíhať nedalo, keďže máme študentské povinnosti a tým by sme psíkom len blížili. Ale plánujeme veľkú budúcnosť – vlastná chovateľská stanica, sučka s hnedým ňufákom, šteniatka, výstavné úspechy, šťastný život, pevné zdravie .... nebude to tak ľahké ako sa zdá, ale my sa budeme snažiť, aby sa nám náš sen splnil....Čo chceš budeš mať, len sa nikdy nesmieš vzdať!
Prajeme Vám veľa krásnych chvíľ s Vašimi miláčikmi